Nezpravy.cz Nezávislého zpravodajství agregátor

By Artalk.cz

Medzi piatimi vizuálnymi umelcami/umelkyňami, ktorí/é sa pripravujú na spoločnú výstavu Ceny Oskára Čepana 2022 je aj Michal Mitro. Jeho umelecký záber je veľmi široký, siaha od reflexie ekologických, sociálno-politických a ekonomických procesov po farmáciu, etnicko-náboženské konvencie, kryptomeny, sezónne afektívne poruchy, digitálne záhradkárstvo a spoločenský aktivizmus. Výtvarník, ktorý má za sebou štúdiá v zahraničí a aktuálne pôsobí v Brne, skúma optimálne možnosti pre realizáciu a prezentáciu diela na výstavu a pre daný fyzický, inštitucionálny a personálny kontext.

„Umenie oslovuje príbehom, pocitom a skúsenosťou“

MICHAL MITRO

Cena Oskára Čepana 202

Výstava sa otvorí 23. februára a potrvá do 15. mája 2023 v Kunsthalle Bratislava. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.

„Ak sa ma niekto spýta, čo za umenie robím, poviem, že vytváram imerzívne prostredia, zážitky a skúsenosti. Pomáham si pritom metaforou galérie ako divadla bez hercov, no so sugestívnou scénografiou a časovým priebehom. Dnes sa už nesnažím definovať svoju tvorbu mediálne. Pre dosiahnutie účelu diela som ochotný použiť akýkoľvek nástroj, ktorý som schopný dostatočne dobre ovládať alebo sa to v krátkodobom horizonte naučiť. Sú ale výrazové trópy, ktoré používam pravidelne. Väčšinou ide o prácu so zvukom a svetlom, ktoré sú pre atmosféru mojich diel často dôležité. Využívam taktiež programovateľné mikro-ovládače, zväčša na vytvorenie časových slučiek či ako spúštače scén,“ povedal Michal Mitro, ktorý hovorieva, že rozsah práce ho núti uvažovať aj o vlastných limitoch.

Odborná porota, ktorá v apríli tohto roku posudzovala portfóliá 57 prihlásených umelcov/umelkýň o výbere Michala Mitra: „Autorská prax Michala Mitru prekladá mnohostranné ekologické, sociopolitické a ekonomické procesy do pozoruhodných metafor. Jeho posledné projekty vizualizujú spojenia medzi farmaceutickým priemyslom a etno-religióznymi konvenciami, prekvitaním kryptomien a históriou ťažby uhlia; a usilujú o priame zapojenie skúseností so sezónnymi afektívnymi poruchami, digitálnym záhradníctvom a sociálnym aktivizmom. V tvorbe jeho hyperobjektov a participatívnych nastavení dokáže Mitro obsiahnuť signály, fotóny, sonické vibrácie, umelú inteligenciu, Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Petra Lexová

Prestižní žebříček Power 100, pravidelně uveřejněný v závěru roku časopisem ArtReview dlouhodobě vyzdvihuje nejvlivnější osobnosti a kolektivy ve světě umění, kteří „utvářejí dominantní diskurz v oboru“. Letos mu vévodí umělecký kolektiv ruangrupa z Jakarty, ale také umělecké odbory, píše ve zprávě ze světa Petra Lexová.

Ruangrupa od začátku příprav documenta 15 čelila obviněním z rasismu a antisemitismu a tlaku německého tisku (čerpajícího často z nepodložených informací), stejně jako vandalským islamofobním reakcím rozdmýchávajícím napětí v německé společnosti. Artalk o tom informoval ve zprávách ze světa průběžně. Během přehlídky byla deinstalovaná řada děl a zřízený speciální výbor, který kontroloval obsah vystavených děl. Mimo jiné muselo být odstraněno i dílo People`s Justice (2002) od kolektivu Taring Padi, kvůli údajnému antisemitismu, ke kterému se vyjádřila i německá ministryně kultury Claudia Roth. Kurátoři a autoři instalace přitom uvedli, že dílo vzniklo již v roce 2002 ve zcela jiném kontextu a jeho dřívější prezentace nikdy nevyvolala takové kontroverze.

Jak zmiňuje ArtReview: „Podobná obvinění zastínila výstavu po celou dobu jejího trvání a do značné míry i jakékoli pozitivnější úvahy o rozsáhlém, polyfonním, chaotickém a družném shromáždění uměleckých hlasů z tzv. globálního Jihu, které ruangrupa představila.“ Kurátorský tým zcela naboural současný model přehlídky a uvažování o jejím fungování. Jak ArtReview dále komentuje: „Staré modely a způsoby jednání, exkluzivní a hierarchické, byly nyní zcela zpochybněny. […] Moc reangrupy spočívá v tom, že nechala stávající strukturu rozpadnout a všichni ostatní teď musí řešit, co bude dál.“

Jak Artalk informoval už v minulém roce, kdy se v čele žebříčku Power 100 umístilo NFT, je možné pozorovat důležitou změnu v samotném složení seznamu. Zatímco před Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

V článku listu Politico „Proč levný americký plyn stojí v Evropě
majlant“ s podtitulkem“ Evropští politici ukazují prstem na americké
prodejce plynu, ale vina leží blíže k domovu“ se překvapený Středoevropan dozví tohle, píše Radek Mokrý:
Evropská komise se dostala pod nelítostný
tlak , aby načrtla plán stropu cen plynu, ale některé země v čele s
Německem se obávají, že by takové opatření mohlo přimět přepravce, aby
poslali náklad plynu jinam. Zdrženlivá je i Komise, jejíž úterní návrh
klade tak náročné požadavky, že nebyly splněny ani během letošní letní
cenové nouze.Podle největšího amerického vývozce LNG je ale velká část obchodu v evropských rukou.Zdroj: https://www.politico.eu/article/cheap-us-gas-cost-fortune-europe-russia-ukraine-energy/Ti
největší zářivě bohatnoucí obchodníci s americkým LNG jsou evropské
firmy. A protože se vedení EU nemůže dohodnout, jen tak to neskončí. Ale
padl mýtus, že LNG předražují Ameriřané. Tak aspoň něco v tom bordelu
vyšlo.PS.
TřInecké železárny zaplatí za energie téměř jednou tolik než vloni, tedy z
necelých 6 mld. na 11 mld. Kč. Jan Čudek, generální ředitel pro Čro Plus
cca ve 14:20. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Izraelský list Arab 48 píše, že Netanjahuova
krajně pravicová strana Likud ve čtvrtek uzavřela koaliční dohodu s
extremistickým pravicovým blokem Náboženský sionismus, čímž se vzepřela
varování Bidenovy administrativy, že jednostranné kroky Izraele na palestinském
Západním břehu by poškodily bezpečnost mezi Washingtonem a Tel Avivem, píše Juan Cole. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Podle
nového průzkumu veřejného mínění se postoje Čechů a Češek k
problematice znásilnění mění v mnoha ohledech k lepšímu. Přesto u české
veřejnosti nadále převládá řada rozšířených a častých mýtů i předsudků,
které se kolem tématu dlouhodobě šíří. Vyplývá to z průzkumu, který pro
českou pobočku organizace na ochranu lidských práv Amnesty International zpracovala výzkumná agentura FOCUS. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

- Velký požár na letišti v Kursku v Rusku:

A large fire at Kursk airfield in Russia.It is said that an oil tanker is on fire after a supposed drone attack. pic.twitter.com/zYCbiDxl7h— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) December 6, 2022

- Při útoku dronu na letiště v ruském Kursku došlo k požáru zásobníku ropy, uvedl v úterý místní gubernátor. „Nedošlo
k žádným obětem. Požár je lokalizovaný. Na místě pracují všechny
záchranné služby,“ uvedl gubernátor oblasti Roman Starovojt v aplikaci
pro zasílání zpráv Telegram.- V pondělí ruské ministerstvo
obrany uvedlo, že Ukrajina se „pokusila zasáhnout“ letiště Djagilevo v
Rjazaňské oblasti a letiště Engels v Saratovské oblasti „drony sovětské
výroby“.Drony byly zachyceny, ale na letiště dopadly trosky a explodovaly, dodalo ministerstvo.Uvedlo, že tři vojáci byli zabiti a čtyři další zraněni. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Proces normalizace na ÚSTRu byl s úspěchem završen volbou staronových členů Rady Ústavu, píše Pavel Karous:

Jiří Liška: „druhou nešťastnou částí činnosti Ústavu v posledních letech bylo to, že jím (…) prochází plíživý relativismus, tedy tendence a snahy relativizovat komunistickou minulost. A to si myslím, že je velmi nebezpečné.“

Na pokusy relativizovat nedávnou historii poukázal také historik Jiří Mihola:

„Já s relativizací zásadně nesouhlasím. I proto chci pracovat v Radě ÚSTR. A myslím, že o komunismu a komunistické totalitě se brilantně vyjádřil už dříve americký prezident Reagan, když řekl: Komunismus je říše zla. V jedné větě bylo shrnuto všechno.“

(to si nevymýšlím podívejte se na stránky Ústav pro studium totalitních režimů)

„Plíživý proces transformace Ústavu v období zmatků, kdy byl Ústav ochromen rejdy zlotřilých revizionistů, kteří se mohli vyhřívat jak klubko jedovatých zmijí na široké pleci našeho liberálně-kapitalistického uspořádaní, byl konečně odvrhnut. Oportunisté, zaprodanci a spiklenci pod vedením arcizrádkyně Muriel Blaive byli odhaleni. Ať se odplazí zpátky na Západ, kde za třicet stříbrných připravují své „vědecké studie“ o NAŠÍ minulosti. My nemusíme nic „zkoumat a bádat“, jako tito chytrolíni, pravdu již dávno známe… V duchu probíhajících změn proběhne nejen změna fasády budovy ale i názvu Ústavu.“ (to jsem si vymyslel, těžké je to rozeznat.) Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Obrázek pro tento den. Ze série Linefall
(Videoprezentace Linefall ZDE, ZDE a ZDE) Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Česká republika
věru nemá štěstí. Už dlouhou dobu se nedaří. Primitivně jsme
uvěřili na svatý boj proti korupci z hub korupčních machrů
a jako tupci jsme nedali na varování dějin a navolili si do čela
státu Estébáka Bubáka Babiše. Nu což, proklestili jsme se pár
léty s Buranem a Zemanem. A znovu jsme nedali na zvednuté
prostředníčky chechtající se historie a dali opět šanci Klukům
od Kmotří řeky. Čekali jsme ladný odlet pana „Motýle“ do
Motýlí říše, kde kulatá kobliha a šťastný párek pro každého
jest. Nažhaveni se, my naivní, těšili na pravdu a lásku, nebo
tak něco. Místo pirátského kapitána či rakouského starosty se
nám dostalo státnického kmotra, brněnského mafiána a opavského
primitiva. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Bohumil Kartous hovoří s Františkem Marčíkem, jak Orbánova autokracie
se stala v Evropské unii trojským koněm pro Putinovo Rusko a co proti
tomu dělat. Tento Rozhovor Britských listů se vysílá na Regionální
televizi od úterý 6. prosince 2022. Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Vymalujte kamarádovi strop, opravte mu kolo, pohlídejte dítě. Lidem
se dá udělat radost, aniž byste museli propadat konzumerismu Ne
každý vztah vyžaduje dárek. Ne všechny dárky musí být nové. Slavnostní
jídla nemusí být drahá. Náklonnost a láska se nemusí projevovat
nakupováním Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Sylva Lauerová (KIVA FOTO)
Je
nás mnoho, kteří mají některý z listopadových dní ve svém
datu narození. Přesně tak, je to i s mnoha knihami, pro jejichž
křest si jejich autoři zvolí právě jeden z listopadových dnů.
Učinila tak i jedna z nejznámějších, nejuznávanějších a
nejprodávanějších českých spisovatelek Sylva Lauerová, která
si vybrala 22. listopad pro křest své nejnovější, v pořadí již
dvanácté knihy s názvem Hodina zmijí.

Paní
Lauerová, podle známé americké metafyzičky Doreen Virtue,
přináší dvaadvacítka do života zázraky. Tušila jste to, když
jste vybírala datum pro křest své knihy? Celý článek zde

Via: BL

V kategorii Zprávy

Podle agentury Ipsos, která vydala zatím jediný významný průzkum od doby, kdy bylo zaregistrováno devět kandidátů na českého prezidenta,… Celý článek zde

Via: Erik BEST

V kategorii Zprávy

By Artalk.cz

Jana Ilková: Diary. Rutinné oscilácie / kurátor: Eduard Kudláč / Nástupište 1-12 v Topoľčanoch / 3. 12. 2022 – 28. 2. 2022

Multimedialny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v Topoľčanoch srdečne pozýva na otvorenie samostatnej výstavy fotografií

Jana Ilková : Diary. Rutinné oscilácie.

Kurátor: Eduard Kudláč

výstava potrvá 3. 12. 2022 – 28. 2. 2022

otvorenie 2. 12. 2022 o 18:00

Stredoformátové analógové monochromatické fotografie Jany Ilkovej v sebe komplementárne spájajú precíznu (konceptuálnu) prácu s obrazovým materiálom a takmer reportážny (manický) koncept práce s časom (udalosti) vo svojej jedinečnosti a

neopakovateľnosti. Observačné obrazové štúdie zachytávajú svet, ktorý fotografku nielen teritoriálne obklopuje, ale je aj vnútorne spojený s hlbokým prežívaním a so schopnosťou tieto intímne procesy zdieľať.

Formálne komponované tvaroslovie nasýtené hlbokým obsahom, znepokojivé mapy vyvstávajúcich otázok aj uzavreté (zakonzervované) stopy predchádzajúcich udalostí a indície spojenia s ľudskou prítomnosťou a budúcnosťou. V orbitáli obrazových záznamov sa stretávame s vrstvením mikropamätí (poslov putujúcich do budúcnosti zabúdania), ale aj so vznikom koncepcií nových realít vznikajúcich z dekódovania vzťahov medzi známym a znepokojujúcim v neustále meniacom sa skupenstve percepcie, balansujúcich na hrane abstrakcie a konkrétneho (dokumentárneho). Rutinné záznamy (situácia) sú v jednoduchých obrazoch narušené istým typom chybového zápisu. Táto jednoduchá chyba však v štruktúrovanej výpovedi zasiahne celý informačný tok (komplex) zmenami hodnôt prenášaného signálu. Tenzia medzi dešifrovaním poznaného a kontextom, ktorý našu schopnosť čítania obrazu umelo narúša, je zdrojom obsedantného napätia, transformáciou obligátneho (s očakávaným výkladom videného) na avantúru interpretácií a myslenia. Dokumentárna séria pôvodne zameraná na každodenný záznam prítomného sa v čase a kvantite transformovala na komplexnejší zápis, na expozíciu autentickosti (vrátane strachu) pobytu. Ilková nie je autorka ideových alebo vizuálnych paradoxov. Jej výpoveď je vrstevnatá a nestojí na jednoduchom protiklade ideí alebo zobrazených prvkov. Komponované vrstvy informácií komunikujú navzájom a napriek výslednému formálne jednoduchému gestu sme nútení konfrontovať sa s archetypálny modelmi otázok o najbytostnejších zákonitostiach existencie. Z Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Robert Gabriš, Nikoleta Gazdová, Lilla Gombos, Nicol Hochholzerová, Michael Luzsicza, Silvia Krivošíková, Mikuláš Podprocký, Emöke Vargová, Anabela Žigová / Ťažko je ľahko žiť / Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková / Nitrianska galéria, Nitra / 16. 12. 2022 – 19. 2. 2023

Vystavujúci autori: Robert Gabriš, Nikoleta Gazdová, Lilla Gombos, Nicol Hochholzerová, Michael Luzsicza, Silvia Krivošíková, Mikuláš Podprocký, Emöke Vargová, Anabela Žigová

Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková

Trvanie výstavy: 16. 12. 2022 – 19. 2. 2023

Miesto konania: Reprezentačné sály Nitrianskej galérie

Vernisáž: 15. 12. 2022 o 18. hod. Súčasťou vernisáže bude performancia Nikolety Gazdovej a Michaela Luzsiczu

Vizuálna výstavná poéma „Ťažko je ľahko žiť“ prináša rôzne autorské prezentácie, ktoré reflektujú na rôzne životné situácie i emócie v živote človeka. Každý žije svoj osobný život, často naviazaný na umelecké/kreatívne sebavyjadrenie, ktoré je často ohraničené, resp. zadefinované v obyčajnej každodennosti ako „abnormalita“. Koľko takých „abnormalít“ dokáže uniesť, zniesť ľudské bytie? Vraj človeku je naložené „len“ toľko, koľko sám naozaj unesie… Veď to je neúnosné… Máme naložené, aby sme stratili alebo aj získali?

Niekto zomrie, zem sa zatrasie… a život niekoho iného ide ďalej. Sú udalosti, ktoré sa nám v živote dejú, vecou náhody alebo „vyššej moci“? Alebo sa „iba“ narodíme do (ne)vhodného prostredia? Sme to my, ktorí rozhodujeme o svojom živote, alebo si len naivne fantazírujeme, že všetko máme vo svojich rukách? Čo s prázdnymi a boľavými miestami v živote? Žijeme oddelene v sebe samých a pritom sme súčasťou mozaiky života a jeho rôznych situácií. Oscilujeme v rozmanitej prepletenosti ľudského osudu. Ťažko je ľahko žiť, keď život je už raz taký…

Jedným z cieľov tohto projektu je poukázať na skutočnosť, že súčasné kurátorstvo môže mať rôzne podoby a formy, témy. „Ťažko je ľahko žiť“ je kolekciou rôznych bolestí a prázdnych miest, s ktorými sa v žití života potýka človek.

Niekedy bytie prináša okrem malých traum/ičiek i skutočné traumy, ktorých spracovanie, vyrovnanie sa, Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Kunsthalle Bratislava s radosťou predstavuje novú publikáciu, v Sérii Kritického myslenia, ktorej editorkou je Denisa Tomková. Táto publikácia vyšla k výstave Paula Mahekeho, Ty a ja. Eseje v tejto publikácii kriticky skúmajú vzájomnú závislosť medzi ľuďmi, neľudskými živými bytosťami a ich prostredím.

Kunsthalle Bratislava predstavuje štvrtú publikáciu, ktorá sprevádza výstavu Paula Mahekeho

Judith Butler vo svojej eseji „Rodová politika a právo vystupovať“ z knihy Notes Towards a Performative Theory of Assembly významne upozorňuje na neisté podmienky, v ktorých žijú rodové a sexuálne menšiny. V kontexte tejto výstavy, ako aj nedávnych homofónnych vrážd na Slovensku táto esej veľmi dôležitým spôsobom nabáda k tomu, že si musíme neustále pripomínať otázku, ktorá je na mieste: „Ktorí ľudia sú považovaní za ľudí? Ktorí ľudia sú oprávnení na uznanie v rámci sféry vzhľadu, a ktorí nie?“ Butler sa zasadzuje za vzájomnú závislosť a rovnaké právo na vystupovanie pre všetkých, vrátane ochrany našich vôd, pôdy a práv zvierat. Vzájomná závislosť a transformácia sú tiež hlavnými témami knihy Emanuele Coccia Metamorfózy. Dva vybrané texty z jeho knihy naznačujú, že vzájomná závislosť živých bytostí nielenže mení prostredie iných druhov, ale mení aj „osud iných druhov“. Publikácia uzatvára svoje teoretické príspevky esejou José Estebana Muñoza „Pocit utópie“ z knihy Cruising Utopia, ktorá nielenže žiada čitateľov*ky, aby prehodnotili myšlienky ako nádej a utópia, ale tiež nás vyzýva, aby sme uvažovali o „queer kritike z obnoveného a novo oživeného zmyslu pre sociálne“. Poviedka Paula Mahekeho Lilavá hodina sprevádza a dopĺňa jeho vystavený film Lila, Jim a John. Lilavá hodina je príbeh o formách vzájomnej závislosti a metamorfózy ľudských a neľudských živých bytostí. Táto publikácia prehodnocuje nádej a nabáda nás uvažovať o formovaní intelektu ako o vzťahovom neindividuálnom akte. Nabáda nás analyzovať vzťah našich tiel k iným telám, vplyv jazyka na rodovú politiku, vzájomnú závislosť živých bytostí, ktorá ovplyvňuje osud iných, a zároveň Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Helen Tóth: Light, like a broken tree / Kurátor: Peter Molari / Galéria Výklad, Trnava / 6. 12. 2022 – 15. 1. 2023

Helen Tóth: Light, like a broken tree

Miesto konania: Galéria Výklad, Hlavná 8, Trnava

Kurátor: Peter Molari

Vernisáž: 15. 12. (štvrtok) 2022 o 18:00

Trvanie výstavy: od 16. 12. 2022 do 15. 1. 2023

Helen Tóth (1992) je absolventkou Maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tvorí v médiu kresby, fotografie, maľby a inštalácie. Silnou témou jej diel je príroda, ktorej zástupným symbolom je strom.

Výstavný projekt, s názvom Light, like a broken tree predstavuje autorkin dlhoročný záujem o stromy, lesy, ekosystém, a o hľadanie symbiotického vzťahu medzi prírodou a človekom. Vo výkladoch sa autorka predstaví site-specific inštaláciou, ktorá odkazuje k jej starším prácam “Lightbox with a tiny forest” a “Na chrbte nosím paprade”.

Projekt, ako aj chod galérie na rok 2022 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Příspěvek TS: Helen Tóth v Galérii Výklad pochází z Artalk.cz

Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Ja ako mikrób, prach, kamene, ktoré vibrujú

Umelkyne/umelci: Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović, Rachel Pimm a Graham Cunnington, We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe)

Kurátorky: Anna Santomauro a Laura Clarke (Arts Catalyst)

Architektúra výstavy: Matej Gavula

Grafický dizajn: Sándor Bartha

21.09. – 16.12.2022 → predĺžená do 27.01.2023

Výstava bola otvorená 21. septembra 2022 a predtým prebehla performance/artist talk: Anthropomorphic Trouble / Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović

Na akých hmotách záleží? Ako obieha hmota v telách, okolo nich a cez ne? Akých interakcií, metabolizmov a výmien sa hmota účastní?

Výstava Ja ako mikrób, prach, kamene, ktoré vibrujú prináša tri kolaboratívne umelecké projekty, ktoré vznikli v dialógu s určitou krajinou a s viac-než-ľudskými silami, ktoré ju naďalej utvárajú.

Prúdy, minerály, molekuly a rizómy sú aktívnymi aktérmi, vyvíjajú sily, ktoré tvarujú kultúrne formy, dejiny a politiku – a ako hovorí politická teoretička Jane Bennett v knihe Vibrant Matter, sú „samy mocnými materiálnymi asamblážami so silou odolávať.“

V dielach prezentovaných na výstave sa táto odolávajúca sila – pôsobnosť hmoty – objavuje ako politický aktér v rôznych podobách: v znepokojivých stretnutiach s organickými a anorganickými látkami zapustenými v horninách, v hlasoch unikajúcich častíc železa, ktoré otravujú rieky sfarbujúce sa do oranžova, a v erodovaných kamienkoch na pláži odhaľujúcich stopy utajených vojenských dejín.

Výstava sa pokúša vyvolať medzi viacerými aktérmi vrátane vody, hornín, magnetických polí a železa somatický rozhovor o ich vlastnom pôsobení a príbuzenských vzťahoch, životnosti a konfliktoch, ktoré podnecujú.

Vystavené diela:

Antropomorfné ťažkosti (2021)

Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović

Autorky projektu Antropomorfné ťažkostiGoda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović chápu Zem ako historickú postavu, učia sa z kozmológií a ekológií, vystupujú ako amatérske rozprávačky a svoju cestu začínajú od vlastných ťažkostí, od nepochopiteľnosti cez krajinu asociatívneho myslenia.

Výskum sa začal v ich hlavách v Bruseli, neskôr putoval na miesta ako Jurské pobrežie a hniezdisko labutí pri Abbotsbury v Dorsete, kancelária organizácie Arts Catalyst v Sheffielde, Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Francisco Huichaqueo Pérez: Kalül Trawün. Liečenie nehou / Študovňa, tranzit. sk / Bratislava 15. 12. 2022 – 28. 1. 2023

Francisco Huichaqueo Pérez: Kalül Trawün. Liečenie nehou

Projekt študovne

Od 15. decembra 2022 do 28. januára 2023, premietame v rámci projektu tranzit študovne film Kalül Trawün – Reunion of the Body (2012, 24′), od mapuchsko-čilského umelca Francisca Huichaqueo Pérez. Spolu s filmom prezentujeme interview, ktoré s autorom spravila Natalia Cristofoletti Barrenha.

Kalül Trawün bol skoncipovaný a natočený počas výstavy v priestoroch Národného múzea výtvarného umenia v Santiago de Chile. V tomto pôsobivom diele poukazuje Huichaqueo na formy násilia a vyvlastňovania, ktorými ľudia Mapuche kontinuálne trpia a zaznamenáva ich vzdor. V spolupráci s Mapuchskou rodinou a náhodným publikom natočil improvizované akcie, reagujúce na konflikty, ktoré sa odohrali na niekoľkých územiach obývaných Mapuche na juhu Chile. Súčasťou scény sú symbolické prvky ako eukalyptové listy, odkazujúce k ťažobným spoločnostiam, ostnaté drôty, referujúce k územným obmedzeniam a mená politických väzňov z daného obdobia.

8. septembra 2022 sa Francisco Huichaqueo Pérez (Santiago, Chile) v online rozhovore porozprával s Nataliou Christofoletti (Bratislava, Slovensko) o svojom diele a svete, špeciálnu pozornosť venujúc filmu Kalül Trawün. V konverzácii rozobral proces tvorby svojich filmov, ale dotkol sa aj tém konceptu práce s kamerou ako s nástrojom liečenia, dôležitosti snívania v kultúre Mapuche a svojej umeleckej tvorby ako snahy o prepojenie spirituálneho s politickým a poetickým. Interview, ktoré bolo vedené v španielčine, bude s anglicko-slovenskými titulkami dostupné na YouTube kanále slovenského tranzitu a tranzit študovni.

Francisco Huichaqueo Pérez je filmový režisér, umelec, kurátor a prednášajúci na Univerzite Concepción v Chile. Jeho dielo sa zameriava na témy, ktoré sa vzťahujú k domorodej kultúre Mapuche v Chile, z ktorej má predkov (jeho otec bol Mapuche). Zaoberá sa sociálnym terénom ľudí z tejto skupiny obyvateľstva, ich históriou, kultúrou a kozmo-víziou. Jeho filmové dielo bolo prezentované na niekoľkých filmových festivaloch Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura

By Artalk.cz

Anna Grusková: Desať jeleňov. Príbehy z okolia bratislavskej železničnej stanice / tranzit.sk, Bratislava / 15. 12. 2022 o 18:00 hod.

Anna Grusková: Desať jeleňov. Príbehy z okolia bratislavskej železničnej stanice

Čítanie z rukopisu pripravovanej knihy

15. decembra 2022, 18:00, tranzit

„V druhej polovici 80. rokov, keď sme sa presťahovali na Jeleniu ulicu v Bratislave, mala sa naša štvrť búrať. Štát tu chcel stavať metro a väčšina štvrte by musela ustúpiť tomuto plánu. Vyše dvadsať rokov bolo všetko ponechané svojmu osudu. Bol to svet, kde sa zastavil čas. Napriek tomu jeho obyvatelia ostávali stále v pohybe a zišla sa tu celkom inšpiratívna zmes. Boli medzi nimi aj pôvodní obyvatelia, starší muži a ženy s ťažkým životom, ktorí si ešte pamätali fašistický Slovenský štát a nástup komunistov. Popri nich sa neustále striedali väčšinou presídlení ľudia: Rómovia, rôzni outsideri, ktorí si toto miesto prirodzene obľúbili pre jeho blízkosť k anonymite železničnej stanice s veľkým pohybom ľudí. S nimi prišla drobná kriminalita, ale aj umenie carpe diem a búrlivý a nespútaný život, občas poznačený nedostatkom slobody…“

Anna Grusková (1962) slovenská filmová, divadelná a rozhlasová autorka, režisérka a kurátorka, vyštudovala na katedre divadelných a filmových štúdií Filozofickej fakulty, Karlovej univerzity v Prahe. Viedla množstvo domácich a medzinárodných umeleckých projektov (Amerika, Nevesta, Sarkofágy a bankomaty, Divadelný svet 1839-1939 a i.) a na ďalších sa podieľala ako autorka (Donaudrama, Šanca ’89). Jej hra Rabínka bola uvedená v Slovenskom národnom divadle. V júni 2022 vydala svoju prvú knihu, Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Okrem toho bola scenáristkou a režisérkou dokumentárnych filmov Rabínka (2012), Návrat do horiaceho domu (2014), Profesionálna cudzinka (2016), Smutné jazyky (2018) a Život za divadlo (2020). Jej najnovší film (Žena novej doby, 2022) je o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej, bojovníčke za ženské práva na Slovensku.

Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.

Fotografia: Rodinná fotografia so susedom a kominárom, Celý článek zde

Via: ARTTALK

V kategorii Kultura